Tri metódy výroby horčíkového kovu silikotermickej metódou?
Základným princípom tavenia kremíkového tepelného horčíka je zmiešať ferosilikát s kalcinovanou dolomitovou orechom, zatlačiť na malé kúsky a vložiť ich do oceľovej destilačnej banky. Pri určitej teplote a zodpovedajúcich vákuových podmienkach kremík znižuje oxid horečnatý na výrobu horčíkovej pary a potom kondenzuje na kryštalický horčík.
Existujú tri hlavné spôsoby výroby horčíka silikotermálnym procesom:
(1) Pijiangova metóda: po prvé, dolomit sa kalcinuje a zmieša s kremíkom železitým a fluoritom na pelety a potom sa zahrieva vo vákuovej peci pri teplote 1100 °C na redukciu na výrobu výparov horčíka a iných látok a potom sa výpary horčíka kondenzujú a recyklujú na ingoty horčíka. Výroba horčíkového kovu touto metódou je vysoká spotreba energie a ťažká prevádzka.
(2) Magnetherm metóda (Magnetherm): metóda je v utesnenej oblúkovej peci s karbónovým grafitovým podšívkou a je vybavená pevnou grafitovou elektródou, kalcinovaný dolomit so skupinou na redukciu ferosilikátu a pridáva sa bauxit alebo oxid hlinitý ako tok na výrobu horčíkového kovu. Táto metóda má výhody nízkej spotreby surovín, vysokého výnosu a menšieho znečistenia životného prostredia. Nevýhodou je zlá kvalita výrobkov, vysoký obsah kremíka, dlhá nevýrobná doba.
(3) Bolgnaoova metóda: kalcinovaný dolomit a ferosilikát sa vložte do vnútornej tepelnej redukcej pece zhutnením a potom sa zahrejú elektrickým ohrevom (redukčná teplota je vo všeobecnosti 1250 °C). Výpary z horčíkového kovu sa kondenzujú externe, aby sa dotoval horčíkový kov. Okrem vyššie uvedených metód existujú horizontálne vákuové grafitové redukcie kremíkového tepla pece a tak ďalej.
